Vlakové známosti

Autor: Eva Kubaščíková | 25.11.2014 o 17:01 | (upravené 26.11.2014 o 21:30) Karma článku: 6,14 | Prečítané:  450x

Budík o štvrtej nie je pre mňa úplne ideálny začiatok dňa. Hlavne ak nasleduje po niekoľkodňovom deficite spánku ako dnes. Oči sa nie a nie rozlepiť. Utešujem sa, že v ústave bude času na dospávanie habadej.

Kufor plný oblečenia a kníh mi značne predĺžil cestu na zastávku. Keby som bola trpezlivá a ťahala ho ležérnym tempom, jeho koliečka by zrejme plnili svoju funkciu, ale pri mojej svižnej chôdzi sa kufor stále neposlušne pretáča, až ho radšej dvihnem a prenášam na rukách. Idem prvým ranným spojom na hlavnú stanicu a ledva sa mi v ňom ujde miesto na sedenie. Veľa ľudí zjavne vstáva takto skoro bežne. Au.

V IC-čku som s 20 minútovým predstihom. A ako teraz ten hlúpy kufor vyteperím do poličky nad hlavou? Spomenula som si na 80 ročnú pani, s ktorou som raz cestovala z Trenčína do Bratislavy. Zaujala ma už na nástupišti – maličká, na pohľad krehká, nešlo mi do hlavy ako prenáša ten obrovský kufor, ktorý mala so sebou. Neodolala som a prihovorila sa. Ovdovela už pred rokmi, deti sa dávno odsťahovali a tak má veľa času na svoje koníčky. Ticho závidím. Ten čas na koníčky, nie ovdovenie. A ako to, že vyzerá stále tak skvele? Stará sa o seba, a popri všetkých záľubách nemá čas na negatívne myšlienky. Aj teraz sa vracia z návštevy u kamarátky. Bola posledné dni nejaká zachmúrená, tak si spravili parádnu dámsku jazdu a správny prístup k životu sa rýchlo vrátil. Po chvíli volá dcéra a ja drzo načúvam ich rozhovoru. Dcéra vyčíta, že si nevzala palicu. „Ale prosím ťa, veď by mi len zavadzala, furt sa mi motá pred nohami“, uzemní ju mama a môj obdiv stúpa.

Moja otázka, ako si poradí s kufrom ju rozosmiala. Na svete je toľko mužov, stačí ich jemne povzbudiť a potom vždy radi pomôžu, vysvetľuje mi. Keď prišiel vlak, hneď mi to predviedla na obďaleč stojacom mladíkovi.

Veľmi rada by som teraz odskúšala, či aj môj úsmev je dostatočne povzbudzujúci, ale žiadny mládenec sa v okolí nevyskytuje, a tak je boj s kufrom na mne. Prvý pokus, druhý pokus, na tretí krát ho konečne úspešne vyložím do police a rýchlo vyháňam z hlavy obavy ako ho budem v Poprade dostávať dole.

Cestu si plánujem spríjemniť jednou z 12 nabalených kníh, ale po pár minútach prisadá starší pán, cca 70 rokov. Na tvári mu vidno, že je to veľký dobrák, takže ma hneď prejde chuť čítať a vyzvedám, čo je zač. Vodár. Bol pri zrode prvej slovenskej vodárne a ďalšie 4 už projektoval. Keď rozpráva o svojej práci, rozžiari sa, do dôchodku dobrovoľne nepôjde. Žiari aj keď rozpráva o lyžovaní, kamarátoch a o svojej žene. Najviac sa mi páči, keď rozpráva o Bratislave, ako si ju pamätá zo svojej mladosti.

V Poprade mi pri vystupovaní gentlemantsky pomáha s kufrom a dostávam posledné rady ako sa zorientovať na stanici.

Z vlaku vystupujem dobre naladená a zrazu mi vôbec nevadí, že najbližšie dni strávim na liečení. Budú tam fajn ľudia, a ak náhodou nie, tých 12 kníh v kufri to istí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?