Rodičia prakticky aj teoreticky

Autor: Eva Kubaščíková | 1.12.2014 o 15:17 | Karma článku: 5,44 | Prečítané:  803x

„Konečne víkend“, znie zvyčajne v piatok zo všetkých strán. V Hágoch sa väčšina pacientov na víkend neteší. Cez víkend nie sú vizity a prichádzame o nádej, že doktorka ohlási prepustenie. Odpadá aj väčšina denných rozptýlení, nie sú žiadne vyšetrenia a večeru v podobe pečiva so syrom dostávame už na obed. V pondelok je veľká vizita, kedy je najväčšia šanca prepustenia. Tu sa netešíme na víkend, ale na pondelok.

Ja patrím k šťastlivcom, ktorým v sobotu príde návšteva, rodičia. Sme dohodnutí, že prídu za mnou, ale som taká nedočkavá, že sa im vyberiem oproti. Aquapark mi doktorka zatrhla, tak si spravíme výlet na Štrbské pleso. Už pri vystupovaní z auta začína búrlivá debata kam pôjdeme ďalej. Mama je vášnivá turistka, zato tato si oveľa radšej vychutná posedávanie na lavičke. Ja sa teším, že som vypadla z Hágov a je mi zatiaľ vcelku jedno, či sa prejdeme, povezieme alebo posedíme.

Počúvať našich je ako zapnúť rádio, kde dvojica komikov baví publikum handrkovaním a neustálym podpichovaním.
Mama: „Je tak krásne, pozrite na ten výhľad, to by bol hriech sa neprejsť.“  
Tato: „Keď už tu je výhľad, na čo sa pôjdeme niekde prechádzať...“
Mama: „Predsa, aby sme sa aj prešli, a potom si vychutnali ten dobrý pocit.“
Tato: „Hlavne, že doma sa ti nikdy nechce ani do pivnice, ani na povalu, keď treba čosi vyniesť. Tam sa prechádzaj.“
A tak ďalej a tak ďalej. Skončíme kompromisom, na Chatu pod Soliskom sa vyvezieme lanovkou a ďalej smer Predné Solisko peši, každý koľko chce a vládze.
 
Keď sedím v lanovke a pozriem smerom dole, zistím, že môj strach z výšok stále nie je celkom preč a prvé minúty silno zvieram opierku a umelo predlžujem dych. Hore máme ledva hodinu do poslednej jazdy lanovky späť, takže mama vyšprintuje, aby sa čo najviac prešla a my lemry si vykračujeme ležérnym tempom. Sledujeme psíkov, ktorí zbesilo behajú hore dole a nevedia sa nabažiť snehu. Keď sa mama vráti, akurát stihneme jednu z posledných jázd smerom dole.

Po vystúpení sa tak teším z pevnej pôdy pod nohami, že rezko vykročím a po pár sekundách sa rozčapím na zemi ako žaba. Ľad. Hviezdičky. Cítim ako ma niekto dvíha a ojkám od bolesti. Keď sa spamätám, dostanem záchvat smiechu. Počas jazdy lanovkou mi zvieralo žalúdok a nakoniec to schytám na „bezpečnej“ zemi. Ešte sa mi aj topánka rozpadla. Cestou na parkovisko vyzeráme ako vzorná rodinka - naši ma držia pod pazuchami, aby som to k autu zvládla bez ďalšej ujmy. Výlet zakončíme kúpou nových topánok a sacherovkou v cukrárni.
 
Keď sa s rodičmi rozlúčim, vraciam sa na izbu s dobrým pocitom z fajn popoludnia. A prichádza hĺbavá nálada. Už dlhšie s nimi nežijem, ako programátorka mám lepšie uplatnenie v Bratislave, a tak chodím domov zvyčajne na víkend každé 2-3 týždne. Boli časy, keď som sa na tie víkendy domov vôbec netešila. Naši sa zvyknú dosť hašteriť a ja som z toho mala nervy. Dlho som sa im do toho montovala a keď to nepomáhalo, hnevala som sa na seba aj na nich. Až to raz niekto pomenoval „Zhubná potreba zachrániť svet“ a táto diagnóza bola pre mňa zásah do čierneho. Došlo mi, že vnucujem pomoc nielen rodičom, ale aj iným a robím to hlavne pre svoj dobrý pocit. Prestala som s tým a veľa sa tým pre mňa vyriešilo. Keď mám nutkanie niekomu kecať do života, rozbliká sa mi v hlave červená kontrolka a zastaví ma. Rady dávam vtedy, keď o to niekto požiada a vtedy sú aj patrične ocenené.

A ešte k tomu haštereniu. Stále si myslím, že sa tomu vo vzťahu dá vyhnúť, ale keď sa dvaja hádajú 30 rokov, sú už na tom v podstate závislí a je to pre nich bežný spôsob komunikácie. Je len na nich, aby si stanovili hranice, čo si budú navzájom tolerovať a zakročili, ak ich druhá strana prekročí. Bodka. Ďakujem ľuďom, ktorí mi vedome či nevedome pomohli toto pochopiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?