Neplánovaná návšteva

Autor: Eva Kubaščíková | 30.12.2014 o 11:15 | Karma článku: 6,94 | Prečítané:  709x

Náš pes Beni zbožňuje sneh, váľa sa v ňom, vyskakuje a komplikuje mi odhŕňanie chodníka naháňaním metly. Z jeho očí čítam: “Prechádzku..Poďme na prechádzku...Prosííím”. Idem po vodítko a chvost potvrdzuje, že som trafila.

Chcem prejsť susednou uličkou popri záhradách do hory, ale Beni má iné plány a bohužiaľ nepatrím medzi osoby, ktoré uznáva ako autority. Na poľadovici sa tak šmýka, že dnes je pánom on, hravo ma ťahá kam si zmyslí. Zvolí trasu cez dedinu a rýchle tempo. Akurát vychádzajú ľudia z kostola a ja im len zamávam a tvárim sa, že utekám naschvál. Buď ho pustím a susedia mi vynadajú, že ho nechávam potulovať po dedine alebo ho nejak dostanem domov. Našťastie sa cestou naskytne tretia alternatíva, Beni zvolil trasu popri babke. Využijem to, chytím sa pevne bránky a nasilu ho vtiahnem do dvora.

Babka sa poteší nečakanej návšteve, ale venovať sa mi môže až o chvíľu, lebo v televízii práve končí nejaká relácia. Pripomenie mi to deň, keď sme jej televízor priviezli a prvý krát pustili. Spočiatku skeptická babka po chvíli visela moderátorovi na perách a spokojne prikyvovala. Prekvapila nás, keď sa chcela prezliecť, lebo predtým televízor vypla. Pýtame sa čo robí a babka sa na nás neveriacky otočí: “A čo čakáte, že sa budem pred očami cudzieho chlapa prezliekať?”, objasňuje tónom ako pre nechápavé deti. “Babka, on ťa nevidí”, vysvetľuje jej mama. Babka trvá na svojom, veď ju ten chlap celý čas prenasleduje pohľadom. Na presviedčanie celej rodiny ustúpi, ale je to len naoko, vidno, že pri pohľade na obrazovku je stále nesvoja.

Keď relácia skončí, spustím prúd otázok, chcem z babky vytiahnuť príhody z jej mladosti. “Babka, keď si rodila moju mamu, aké to bolo?”, vyzvedám. Najskôr spomína nemocnicu, potom presviedča, že rodila doma a keď kladiem kontrolné otázky, celkom sa zamotáva. Pamäť jej už moc neslúži a posplieta spomienky zo všetkých pôrodov dokopy. Istá si je len jedným, že to bolo v lete. “Ty si ale sprostá”, častuje ma. Kto ju nepozná, mohol by sa uraziť, ale ja som poučená, že si po porážke mýli zámená a teraz chce vynadať sebe kvôli blbej pamäti.

Pri spomínaní nás preruší mama, doniesla babke obed. Uľaví sa mi, lebo spoločnými silami ľahšie Beniho dostaneme domov. Babka ma chce pred odchodom niečím potešiť. Na chvíľu zaváha pred kredencom a nakoniec vytiahne vrecúško s cukríkmi, ktoré predo mňa obradne položí. Z toho, ako sa babka správa, cítim, že to nie je len tak nejaké vrecúško, ale nechápem. Až keď sa babka vzdiali, mama mi šeptom vysvetľuje výnimočnosť situácie. Babka má niekoľko vrecúšok a každé predstavuje určitú kategóriu, odstupňované od základnej úrovne určenej hocijakej návšteve po najfajnovejšie cukríkové klenoty. Predo mnou leží vrecúško s cukríkmi najvyššieho rádu, poskytujúce najväčšie možné chuťové pôžitky. Toto vrecúško je určené len pre ozajstné osobnosti. Keď sa babka vráti, nahodím výraz vyjadrujúci nadšenie a poctenie. Je to predsa veľká udalosť, dostať sa do jednej kategórie s našim farárom, to sa len tak niekomu nepodarí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?