Keď rečnenie tromfne smrť

Autor: Eva Kubaščíková | 5.1.2015 o 23:01 | Karma článku: 4,93 | Prečítané:  822x

Nádych, výdych, nádych.. ruky vystreté do víťaznej pozície, ak sú naokolo ľudia, maskované za preťahovanie rúk. Malý rituál, ktorým zmierňujem stres, keď mám rečniť pred väčším množstvom ľudí. Po krušných začiatkoch je pre mňa malý zázrak, že to v poslednej dobe robím občas aj dobrovoľne.

Na výške som sa všetky prezentácie naučila od slova doslova naspamäť a nejako ich pretrpela, ale potom prišla v práci úloha prezentovať pol hodinu pred stovkou ľudí. Koniec sveta, pol hodinový text sa naspamäť naučiť nezvládam a problém mi robilo rečniť už pred pár spolužiakmi, nieto ešte pred väčším množstvom cudzích ľudí. Po prebdenej noci plnej nepríjemných predstáv ako utekám z pódia som sa pustila do hľadania rečníckych kurzov. Kamarát mi poradil klub Toastmasters. Vraj sa tam dá naučiť rečniť pred ľuďmi a určite to mám skúsiť.

Najbližšie stretnutie sa konalo na schodoch pri Eurovei. Chlapík na úvod prezradil, že misiou klubu je poskytnúť členom fajn prostredie pre rozvíjanie komunikačných a vodcovských zručností. Sympatická slečna predstavila program večera a uviedla 3 pripravených rečníkov. Podľa pokročilosti sa mal každý z nich zamerať na iný cieľ ako reč tela, či štruktúra reči. Nasledovali hodnotenia, vyzdvihnuté svetlé stránky a odporúčania čo zlepšiť. Mne sa zdali všetci úžasní už len preto, že sa tam postavili a rečnili, takže pri hlasovaní o rečníkovi večera som mala chuť dať hlas všetkým.

Nasledovné improvizované prejavy dali zabrať bránici, rozprávať 2 minúty prečo je nebo modré vie vyústiť do...kadečoho.

Pookriala som pri kvantitatívnych hodnoteniach, časomerač stručne odreferoval koľko ktorý rečník rozprával a či dodržal odporúčaný limit. Zberač slovnej vaty zrátal rečníkom zbytočné slová a pazvuky. Jazykovedcov potešil jazykový korektor a pozornosť divákov preveril strážca pozornosti. Konečne som na pódiu videla úlohy, v ktorých som si samu seba vedela predstaviť. Teda, po pár mesiacoch, samozrejme.  Lenže na stretnutiach som sa tak uvoľnila, že po 3 týždňoch som zatúžila si to skúsiť. Keď som videla ako rýchlo iní začiatočníci napredujú po prekonaní úvodného strachu, chcela som si tiež zaskákať od radosti a užiť svojich 5 minút slávy. Najskôr mini vstupmi ako meranie času, neskôr pripravenými rečami a moderovaním celého stretnutia, ktoré ma čaká aj pozajtra.

Počet klubov na Slovensku rastie, nájdu sa v Nitre, aj v Poprade a Košiciach. V Bratislave je dokonca možnosť navštíviť nielen slovenský klub, ale aj anglický a nemecký. Teší ma to, lebo viem ako tieto stretnutia pomohli a stále pomáhajú mne, želám to aj iným. Veď strach z rečnenia tromfol v zozname najväčších strachov aj strach zo smrti. Prekonať tento strach povzbudí, dodá silu popasovať sa s ďalšími a život je bez nich zrazu neporovnateľne krajší :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?