Keď sme prišli na miesto konania, dostala som strach. Ani neviem čoho, ale bojím sa a ak by so mnou nebola kamarátka, možno by som zdrhla. Aj ona mala pochybnosti, ale vzájomne sme sa povzbudili a šli do toho. Ja som mala so sebou deku a dva vankúšiky - bola som sitterom, takže mojou úlohou bolo sedieť a čakať, kto si ku mne prisadne. Zavrela som oči a už o pár sekúnd som vnímala, že sa niekto blíži. Muž v stredných rokoch, výrazné hnedé oči. Všímam si jeho oblečenie, pohyby a môj vnútorný hlas spúšťa kolotoč domýšľania a posudzovania. Mám ho pozdraviť? Netreba, pozeranie začalo. Ako hľadím do jeho oči, vnútorný hlas sa zastavuje. Zabúdam, čo má oblečené a vnímam pokoj, ktorý z neho sála. Cítim sa dojato. Netuším koľko času ubehlo, ale mám dosť a gestom ruky ukončujem pozeranie. Chvíľu sa rozprávame, odchádza a ja so zavretými očami preciťujem dozvuky stretnutia. Kolotoč stretnutí sa roztočil. Niektoré oči sú vážne, iné plné radosti, zvedavé...Vnímam ako som každým stretnutím otvorenejšia a prebúdza sa vo mne detská zvedavosť, hravosť. Hovory sú stále otvorenejšie a niektorí ľudia sú mi takí blízki, že sa na konci objímeme. Odchádzam domov pokojná, plná dojmov a ešte niekoľko dní sa mi veľmi nechce rozprávať.
Ďakujem, prídem zas.
--------------------------
23 September - svetový deň očného kontaktu:http://www.eyecontactexperiment.com/
Bratislava 16:00 - 18:30, miesto bude upresnené.